V domácich diétach pre psov sa najčastejšie hovorí o vápniku, fosfore, zinku, jóde alebo vitamíne D. Mangán sa spomína menej často, lebo sa nespája s jedným jednoduchým príznakom a zvyčajne ho na etikete produktu nevidno. To je chyba. Výskum domácich a surových diét ukazuje, že mangán môže byť jednou z nedostatočne dodávaných živín.

Mangán je potrebný okrem iného na činnosť enzýmov, metabolizmus a správnu tvorbu kostí, chrupavky a spojivového tkaniva. Potreba nie je veľká, ale ak sa strava opiera najmä o mäso, vnútornosti, vajcia a kosti, ľahko ho nedodáme v dostatočnom množstve.

Čo ukazujú štúdie

V štúdii Stockmana a kol. z roku 2013 sa hodnotilo 200 receptov na domáce udržiavacie diéty pre dospelých psov [1]. Až 95 % receptov malo aspoň jednu živinu pod odporúčaniami NRC alebo AAFCO a 83,5 % malo viacero nedostatkov naraz. Medzi najčastejšie chýbajúcimi minerálmi boli zinok (pod odporúčaniami v 69 % receptov), meď (54 %) a vápnik (35 %) — čo ukazuje, ako ľahko sa v domácej strave dajú prehliadnuť práve stopové prvky.

Ešte silnejší signál, tentoraz priamo o mangáne, prichádza zo štúdie hotových surových diét označených ako kompletné. Moravszki a kol. analyzovali 33 komerčných surových krmív pre psov dostupných na trhu [2]. Žiadne nesplnilo všetky odporúčania FEDIAF pre minerály a mangán bol pod odporúčanou úrovňou v 23 produktoch, čiže v 69,7 % vzoriek.

To neznamená, že každá domáca diéta alebo každá BARF diéta je deficitná. Skôr to znamená, že bez počítania a bez spoľahlivých údajov o zložkách je veľmi ľahké mangán prehliadnuť.

Prečo má strava založená na mäse s tým problém

Svalové mäso zvyčajne obsahuje veľmi málo mangánu. V údajoch USDA FoodData Central sú hodnoty pre surové mäso často stopové — napríklad mleté hovädzie alebo kuracie majú približne stotiny miligramu na 100 g [8]. Vajcia a mliečne výrobky tiež nie sú silným zdrojom mangánu. Vnútornosti sú na tom lepšie, ale zvyčajne tvoria len časť receptúry, takže samy osebe problém neriešia.

Viac mangánu sa zvyčajne nachádza v rastlinných produktoch, obilninách, semenách, niektorých zeleninách a riasach. No psie diéty ich nie vždy používajú vo veľkom množstve a niektoré majú svoje výživové obmedzenia. Práve preto si mangán často vyžaduje samostatnú kontrolu, a nie predpoklad, že „sa to nejako nazbiera”.

Normy: koľko mangánu pes potrebuje

Pre dospelých psov je praktickým referenčným bodom približne 1,2–1,7 mg mangánu na 1000 kcal stravy, v závislosti od normy. NRC uvádza približne 1,2 mg/1000 kcal [3], AAFCO zodpovedá približne 1,25 mg/1000 kcal [5] a FEDIAF 2025 pre dospelých psov uvádza 1,44–1,67 mg/1000 kcal, v závislosti od predpokladaného príjmu energie [4].

V generátore diét je najlepšie pozerať sa práve na mg/1000 kcal, pretože samotný obsah v 100 g produktu ešte nehovorí, koľko pes reálne dostane v dennej porcii.

Riasy môžu pomôcť, ale nie vždy sa dajú spočítať

Morské riasy, napríklad Ascophyllum nodosum, sa v BARF diétach často používajú ako zdroj jódu. Môžu obsahovať aj mangán a ďalšie stopové prvky. Problém je v tom, že výrobcovia zvyčajne deklarujú jód, popol, bielkoviny alebo tuk, ale mangán nie vždy uvádzajú.

Nemusí to znamenať chybu výrobcu. Predpisy EÚ o označovaní krmív vyžadujú deklarovanie určitých informácií a prirodzene sa vyskytujúce stopové prvky nemusia byť vždy uvedené ako samostatný údaj [6]. FEDIAF vo svojom kódexe označovania krmív tiež vysvetľuje, že hodnota v sekcii doplnkových látok môže znamenať množstvo pridané do receptúry, a nie celkové množstvo daného prvku v hotovom produkte [7].

Pre majiteľa a pre generátor diét je dôsledok jednoduchý: neprítomnosť mangánu na etikete neznamená, že ho produkt neobsahuje. Znamená to, že sa nedá spoľahlivo spočítať.

Prečo na tom v praxi záleží

Príklad: ak riasa obsahuje 2,3 mg mangánu na 100 g, potom 1 g takejto riasy prináša len 0,023 mg mangánu. To je málo v porovnaní s potrebou počítanou na 1000 kcal. Navyše sa riasy dávkujú opatrne kvôli jódu, takže sa nedá jednoducho zvyšovať ich množstvo len preto, aby sa zvýšil mangán.

Práve preto možno riasy považovať za potenciálny zdroj mangánu, ale len vtedy, keď výrobca uvádza konkrétny obsah, najlepšie v mg/kg alebo mg/100 g. Bez takejto informácie je bezpečnejšie počítať ich predovšetkým ako zdroj jódu a mangán kontrolovať samostatne.

Čo si zapamätať

Mangán je jednou z tých živín, ktoré nie sú na prvý pohľad zjavné. Strava môže vyzerať prirodzene, pestro a „bohato” a napriek tomu mať príliš málo mangánu. Týka sa to najmä receptúr založených najmä na mäse, vnútornostiach, kostiach, vajciach a malých množstvách rastlinných prídavkov.

Najbezpečnejší prístup je nehádať. V domácej strave by sa mangán mal počítať rovnako vedome ako vápnik, fosfor, zinok či jód. Ak má byť produkt zdrojom mangánu, je potrebná konkrétna deklarácia výrobcu alebo spoľahlivá analýza suroviny.

Zdroje

Stockman, J., Fascetti, A. J., Kass, P. H., Larsen, J. A. (2013). Evaluation of recipes of home-prepared maintenance diets for dogs. Journal of the American Veterinary Medical Association, 242(11), 1500–1505. https://doi.org/10.2460/javma.242.11.1500
Moravszki, L. et al. (2025). Assessment of mineral adequacy in preprepared raw dog foods labeled as complete. Scientific Reports, 15, 43447. https://doi.org/10.1038/s41598-025-27388-w
National Research Council (2006). Nutrient Requirements of Dogs and Cats. The National Academies Press. https://doi.org/10.17226/10668
FEDIAF (2025). Nutritional Guidelines for Complete and Complementary Pet Food for Cats and Dogs. https://europeanpetfood.org/wp-content/uploads/2025/09/FEDIAF-Nutritional-Guidelines_2025-ONLINE.pdf
AAFCO. Dog Food Nutrient Profiles. https://www.aafco.org/wp-content/uploads/2023/01/Pet_Food_Report_2013_Annual-Appendix_B.pdf
Nariadenie (ES) č. 767/2009 o uvádzaní krmív na trh a ich používaní. https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/PDF/?uri=CELEX:02009R0767-20180101
FEDIAF. Code of Good Labelling Practice for Pet Food. https://europeanpetfood.org/wp-content/uploads/2022/02/FEDIAF_labeling_code_2019_onlineOctober2019.pdf
USDA FoodData Central. https://fdc.nal.usda.gov/food-search