Ako podporiť štítnu žľazu mačky?

Štítna žľaza je endokrinná žľaza s veľmi významnou funkciou. Syntézu hormónov T3 (trijódtyronínu) a T4 (tyroxínu) reguluje hormón TSH, ktorého úlohou je stimulovať vychytávanie jodidov, rast buniek a syntézu a uvoľňovanie hormónov T3 (trijódtyronínu) a T4 (tyroxínu) do krvného obehu. Dôležitú úlohu pri zabezpečovaní správnej funkcie štítnej žľazy zohráva strava.

Ako pôsobia hormóny štítnej žľazy?

Obrovský význam štítnej žľazy dokladá pôsobenie jej hormónov. Syntézu T3 a T4 reguluje hormón TSH uvoľňovaný hypofýzou. V krvi sa v malom množstve nachádzajú vo voľnej forme, prevažne sú viazané na bielkoviny. U mačiek ide najmä o prealbumín a albumín. Hlavnou funkciou týchto hormónov je regulácia metabolizmu. Ovplyvňovaním príslušných enzýmov aktivujú metabolizmus sacharidov a tukov v organizme. Stimulujú syntézu beta-adrenergných hormónov v tkanivách, čím aktivujú sympatický nervový systém. Pôsobia aj na srdce: zvyšovaním systolického krvného tlaku a zrýchlením srdcovej frekvencie zvyšujú jeho srdcový výdaj.

Jód – nevyhnutný pre činnosť žľazy

Keď počujeme o ochoreniach štítnej žľazy u zvierat aj ľudí, ako prvý nám pravdepodobne napadne jód – a oprávnene. Pre činnosť tejto žľazy má totiž zásadný význam. Je nevyhnutný na tvorbu hormónov T4 a T3. V BARF strave sa jód prijíma s potravou, napríklad s rybami, morskými plodmi alebo riasami. Pri riasach musíme pamätať na rozdiely v obsahu jódu v závislosti okrem iného od časti stielky, jej veku či miesta pôvodu. Na obale výživového doplnku z rias Kelp treba vždy skontrolovať zloženie konkrétnej šarže. Nadbytok jódu v organizme môže spôsobiť hypertyreózu, ktorá patrí medzi najčastejšie diagnostikované endokrinné ochorenia starších mačiek. Vyznačuje sa zmnožením tkaniva štítnej žľazy a nadmernou produkciou hormónov T3 a T4. Choré mačky často chudnú, častejšie močia a majú nadmerný smäd; bývajú tiež hyperaktívne. Objavuje sa vracanie a hnačka. Zhoršuje sa aj kvalita srsti a zrýchľuje sa činnosť srdca. Pri liečbe hypertyreózy má veľký význam strava s obmedzeným príjmom jódu. Zároveň je dôležité nepodávať žiadne maškrty ani výživové doplnky s obsahom jódu. Mačka takisto nesmie požierať ulovenú korisť. Hladiny hormónov štítnej žľazy treba pravidelne kontrolovať. Nebezpečná môže byť aj príliš nízka koncentrácia hormónov štítnej žľazy v krvi. Vtedy vzniká hypotyreóza, ktorá môže byť u mačiek napríklad komplikáciou po chirurgickej liečbe hypertyreózy alebo po liečbe rádioaktívnym jódom. Primárna hypotyreóza sa vyskytuje oveľa zriedkavejšie ako hypertyreóza. Prejavuje sa priberaním, apatiou, horšou kvalitou srsti či nižšou telesnou teplotou. Po konzultácii s veterinárnym lekárom sa začne farmakologická liečba. Pokiaľ ide o stravu, treba sa viac zamerať na primeranú energetickú hodnotu kŕmnej dávky, aby sa u mačky nerozvinula nadváha alebo obezita.

Selén a štítna žľaza

Ďalším prvkom dôležitým pre správnu funkciu štítnej žľazy je selén. Podieľa sa na premene T4 na T3 a je tiež súčasťou glutatiónperoxidázy, enzýmu s antioxidačnými vlastnosťami. Napriek vykonaným štúdiám nebola úloha selénu v patogenéze hypertyreózy dosiaľ objasnená, podobne ako v prípade flavonoidov. Selén môžeme mačke dodať v potravinách, ako sú vnútornosti (pečeň a obličky), morské ryby, svalovina a vajcia.

Zinok – nevyhnutný na tvorbu hormónov

Zinok je stopový prvok nevyhnutný na syntézu hormónov štítnej žľazy a tiež na ich premenu na aktívnu formu. Jeho príjem je veľmi dôležitý pri hypotyreóze aj hypertyreóze, pretože tieto ochorenia často sprevádzajú problémy so srsťou a zinok priaznivo ovplyvňuje stav kože a srsti. Nájdeme ho vo svalovine, vnútornostiach (pečeni), vajciach (žĺtku) a morských plodoch.

Dôležité sú aj bielkoviny

Ako vieme, bielkoviny sú nevyhnutné pre mnohé funkcie organizmu mačky. Význam majú aj pre činnosť štítnej žľazy. Na ich primeraný obsah v kŕmnej dávke musíme dbať najmä pri zostavovaní stravy pre mačku s hypertyreózou. Metabolizmus je vtedy výrazne zrýchlený, čo môže viesť k strate svalovej hmoty a oslabeniu funkcie svalov. Najväčšie množstvo bielkovín, samozrejme, dodáme mäsom, vnútornosťami a rybami.

Zdroje:

  1. van Hoek, I., Hesta, M., & Biourge, V. (2015). A critical review of food-associated factors proposed in the etiology of feline hyperthyroidism. Journal of Feline Medicine and Surgery, 17(10), 837–847.
  2. Edinboro, C. H., Scott-Moncrieff, J. C., & Glickman, L. T. (2010). Feline hyperthyroidism: Potential relationship with iodine supplement requirements of commercial cat foods. Journal of Feline Medicine and Surgery, 12(9), 672–679. https://doi.org/10.1016/j.jfms.2010.07.011
  3. Mirowski, A. (2018, 14 marca). Selen w żywieniu psów i kotów. Magazyn Weterynaryjny.
  4. Gójska-Zygner, O., & Gajger, J. (2021). Objawy chorobowe u kotów leczonych z powodu nadczynności tarczycy. Część I. Patofizjologia i choroby współistniejące. Życie Weterynaryjne, 96(5), 324–331.