Tekvica je veľmi obľúbená zelenina, z ktorej pripravujeme rôzne jedlá, väčšinou pečené alebo varené, najmä na jeseň, keď je ľahko dostupná. Existuje mnoho odrôd tekvice vhodných na rôzne spôsoby prípravy. Keď varíme pre seba, často premýšľame, či sa o niektorú surovinu môžeme podeliť so svojím zvieraťom. Môže sa teda tekvica objaviť aj v psej miske?
Výživové hodnoty tekvice
Tekvica ako surovina rastlinného pôvodu môže byť cenným doplnkom BARF stravy. Aby sme však psovi neublížili, podávajme ju iba príležitostne a nikdy ju nepoužívajme ako náhradu individuálne odporúčaných výživových doplnkov alebo liekov. Tekvica sa skladá prevažne z vody, takže jej pridaním sa pripravené krmivo stáva vlhkejším. Je ľahko stráviteľná, ale rovnako ako každú novú surovinu ju odporúčame zavádzať pomaly a postupne, aby sme vylúčili neznášanlivosť. Tekvica je zdrojom vlákniny, vďaka ktorej podporuje činnosť čriev a pomáha udržiavať správnu konzistenciu stolice. Obsahuje betakarotén, prekurzor vitamínu A, ktorý podporuje zdravie kože, imunitného systému a správny zrak. Vďaka obsahu draslíka podporuje činnosť svalovej a nervovej sústavy. Tekvica dodáva aj vitamíny E a C, ktoré pôsobia ako antioxidanty a chránia bunky pred oxidačným stresom. Je to nízkokalorická zelenina s veľmi malým množstvom tuku, preto ju možno podávať zvieratám s nadváhou. Nie je však zdrojom bielkovín, ktoré pes potrebuje v každodennej strave; základom kŕmnej dávky musí naďalej zostať mäso.
Ako podávať tekvicu?
Ak chceme mať istotu, že bude tekvica pre psa bezpečným doplnkom, podávajme ju v malom množstve a iba príležitostne ako súčasť kŕmnej dávky. Presné množstvo závisí od telesnej hmotnosti a individuálnej tolerancie. Vždy ju tiež započítajme do celkovej bilancie stravy. Sledujme, či sa u psa neobjavia znepokojujúce príznaky. Musí ísť o čistú zeleninu bez pridanej soli, cukru či iných korenín. Tekvica by nemala byť vyprážaná; najlepšie je uvariť ju vo vode alebo v pare a rozmixovať. Ak chceme kúpiť hotové pyré, skontrolujme jeho zloženie. Nesmie obsahovať žiadne prísady, napríklad sladidlá, ako je xylitol, ktorý môže spôsobiť otravu. Nedávajme psovi tekvicové placky ani tekvicový koláč. Pozornosť venujme aj vzhľadu surovej tekvice. Ak doma ležala príliš dlho, vyzerá pokazene alebo sú na nej stopy plesne, ihneď ju celú vyhoďme. Na konzumáciu nie je vhodná ani horká tekvica, pretože môže obsahovať vysoké množstvo škodlivých kukurbitacínov. Požitie väčšieho množstva môže vyvolať príznaky otravy zo strany tráviaceho traktu, napríklad vracanie alebo hnačku. Ak má pes ochorenie žalúdka, pečene alebo čriev, podanie tekvice konzultujme s veterinárnym lekárom, najmä s ohľadom na množstvo vlákniny.
Tekvica v tráviacej sústave psa
Účinok tekvice na tráviacu sústavu závisí od množstva vlákniny, ktoré obsahuje, aj od množstva podanej zeleniny. Zistilo sa, že tekvica ako bohatý zdroj vlákniny pomáha udržiavať správnu konzistenciu stolice, zväčšuje jej objem a podporuje správnu črevnú motilitu. Vláknina môže pomáhať pri hnačke, zápche, cukrovke alebo príliš vysokej hladine tukov v organizme. Navodzuje aj pocit sýtosti, čo je dôležité najmä pri redukčnej diéte. Samotná tekvica však nikdy nebude jediným zdrojom vlákniny pre psa, pretože by jej bolo potrebné podať veľké množstvo, ktoré by organizmu neprospelo. Mohlo by dôjsť k zníženiu vstrebávania niektorých živín z potravy, napríklad bielkovín, a následne k vzniku deficitov. Štúdie zaznamenali zvýšenie počtu prospešných probiotických baktérií v tráviacom trakte psov, ktorým sa podávala zmes obsahujúca inulín, psyllium a tekvicu.
A čo semienka?
Tekvicové semienka majú pre vysoký obsah tuku vysokú energetickú hodnotu. Obsahujú však prospešné nenasýtené mastné kyseliny, vitamín E, ako aj zinok, fosfor, železo a horčík. Dbajme na bezpečnú formu podania: semienka musia byť sušené, vylúpané, ideálne rozdrvené a zmiešané s krmivom, aby sa znížilo riziko zadusenia. Používajme ich skôr ako príležitostný doplnok. V domácej strave sa niekedy ako doplnok používa aj olej z tekvicových semienok, predovšetkým na podporu stavu kože a srsti, močových ciest a prostaty, najmä u starších psov (podporný účinok).
Zdroje:
- National Research Council. (2006). Nutrient requirements of dogs and cats. The National Academies Press. https://doi.org/10.17226/10668
- U.S. Department of Agriculture, Agricultural Research Service. FoodData Central. https://fdc.nal.usda.gov/
- Spears, J. K., & Beloshapka, A. (2024). Evaluation of pumpkin and inulin using canine- and feline-specific intestinal in vitro fermentation assays. Journal of Veterinary Internal Medicine, 38(1), 530. https://doi.org/10.1111/jvim.16913
- Freeman, L. M. (2017, September 1). The problem with pumpkin. Petfoodology, Cummings School of Veterinary Medicine at Tufts University.