Jód patrí medzi stopové prvky, čo znamená, že organizmus psa ho potrebuje iba v stopovom množstve. Napriek tomu je jeho úloha mimoriadne dôležitá. Samotné mäso a vnútornosti v strave BARF nestačia na pokrytie potreby tohto prvku, preto je spravidla potrebná suplementácia, najlepšie prípravkami založenými na zložkách prírodného pôvodu. Je dôležité vždy pamätať na presný výpočet dávky vhodnej pre nášho štvornohého spoločníka na základe odporúčaní FEDIAF a noriem NRC, pretože nadbytok aj nedostatok jódu môžu byť nebezpečné pre zdravie.
Aké funkcie plní jód?
Jód je predovšetkým súčasťou hormónov štítnej žľazy, ako sú tyroxín (T4) a trijódtyronín (T3). Tieto hormóny plnia v organizme mnoho dôležitých funkcií. Zodpovedajú za správnu termoreguláciu a regulujú metabolizmus. Ich úloha v reprodukčných procesoch je nenahraditeľná. Podieľajú sa aj na činnosti obehovej a svalovej sústavy. Veľký význam majú u mladých zvierat, ktorým zabezpečujú správny rast a telesný aj psychický vývoj. Súvisí to s ich pôsobením na hypofýzu a pohlavné žľazy. Sú tiež nevyhnutné pri diferenciácii a dozrievaní tkanív. Jód navyše pomáha udržiavať kožu a srsť v dobrom stave.
Regulácia koncentrácie v krvi
Jód je štítnou žľazou pravidelne vychytávaný prostredníctvom aktívneho transportu. Vďaka tomuto mechanizmu sa pri primeranom príjme jeho prísun udržiava na približne stálej úrovni, hoci obsah jodidov v krvnej plazme kolíše. Na regulácii vychytávania jódu bunkami štítnej žľazy sa podieľa aj tyreotropný hormón (TSH), ktorý uvoľňuje hypofýza. Pôsobenie hormónov štítnej žľazy je okrem toho riadené pomocou neurotransmiterov, hormónov a enzýmov v centrálnej nervovej sústave, hypofýze, obehovej sústave a periférnych tkanivách.
Je suplementácia nevyhnutná?
Potreba jódu závisí od fyziologického stavu a stravy psa. Zvyšuje sa u súk v období laktácie, pretože približne 10% tohto stopového prvku organizmus vylúči spolu s mliekom. Pokiaľ ide o stravu, príjem jódu musí byť vyšší, ak obsahuje pomerne veľké množstvo strumigénnych látok, takzvaných goitrogénov, ktoré sťažujú vstrebávanie jódu a narúšajú činnosť štítnej žľazy. Obsahujú ich hrach, arašidy, sója a ľanové semienko. Suplementácia jódu je často vhodná aj pri nadbytku niektorých minerálnych látok v strave, ako sú arzén, bromidy, fluoridy, kobalt, draslík, vápnik alebo mangán. Správnu hladinu jódu potrebnú pre naše zviera je najlepšie určiť na základe odporúčaní FEDIAF a noriem NRC. Pri chorých zvieratách je najlepšie poradiť sa s veterinárnym lekárom, aby sa predišlo riziku nežiaducich účinkov spôsobených napríklad interakciami s inými doplnkami alebo liekmi. Pri pridávaní jódu do stravy možno ľahko prekročiť vhodnú dávku, pretože sa často používajú prípravky prírodného pôvodu, najčastejšie na báze rias Kelp, v ktorých sa koncentrácia tohto prvku môže medzi jednotlivými šaržami líšiť. Závisí to okrem iného od času či miesta zberu, miery znečistenia vodnej nádrže alebo od časti organizmu, z ktorej pochádzajú. Preto je vždy potrebné dôkladne čítať zloženie uvedené na konkrétnom obale.
Zdroje v strave
Mäso a vnútornosti sú stredne bohatým zdrojom jódu v strave a samy osebe nestačia na pokrytie jeho potreby. Bohatšími zdrojmi sú morské ryby, vajcia a jodizovaná soľ. Veľmi často sa podávajú doplnky na báze morských rias Kelp, ktoré majú veľmi vysoký, ale zároveň, ako už bolo uvedené, premenlivý obsah jódu.
Čo spôsobuje príliš nízky obsah jódu v strave?
Nedostatok jódu v strave spôsobuje poruchy činnosti štítnej žľazy a príliš nízku produkciu hormónov T3 a T4, čo vedie k hypotyreóze, ktorá sa u psov diagnostikuje pomerne zriedkavo. Môže sa však vyskytnúť u psov kŕmených stravou BARF bez suplementácie alebo s nevhodnou suplementáciou a takéto prípady boli potvrdené. V týchto prípadoch bolo pozorované obojstranné zväčšenie lalokov štítnej žľazy a mierne zvýšenie telesnej hmotnosti. Po zabezpečení správneho príjmu jódu v strave sa funkcia štítnej žľazy vrátila do normálu. Príliš malé množstvo jódu v strave gravidnej alebo dojčiacej suky môže u potomstva spôsobiť vývinové poruchy.
Možno sa jódom predávkovať?
Pri neopatrnej suplementácii sa, žiaľ, možno jódom ľahko predávkovať. Aj príliš vysoká koncentrácia môže spôsobiť funkčné problémy štítnej žľazy a jej zníženú činnosť. Príznaky nemusia byť vždy viditeľné okamžite. Závisia od veku a zdravotného stavu zvieraťa, ako aj od dávky a času, počas ktorého je organizmus vystavený nadbytku jódu. Patria medzi ne apatia, pokles aktivity, zvýšenie telesnej hmotnosti, ktoré nesúvisí so stravou, a horšia tolerancia chladu. Zhoršuje sa aj stav srsti. Predávkovanie jódom môže byť obzvlášť nebezpečné u šteniat, ktoré majú veľmi citlivý hormonálny systém.
Zdroje
- Wedekind, K. J., Yu, S., Kats, L., Paetau-Robinson, I., & Cowell, C. S. (2010). Micronutrients: Minerals and vitamins. W M. S. Hand, C. D. Thatcher, R. L. Remillard, P. Roudebush, & B. J. Novotny (Eds.), Small Animal Clinical Nutrition (5th ed., Chapter 6). Mark Morris Institute.
- Lim, S., Sohn, S.-J., & Hong, Y.-J. (2026). Case report: Diet-associated iodine-deficiency goitrous hypothyroidism in a dog: A longitudinal clinical, endocrine, and ultrasonographic evaluation. Frontiers in Veterinary Science, 13, Article 1761152.
- Castillo, V. A., Lalia, J. C., Junco, M., Sartorio, G., Márquez, A., Rodriguez, M. S., & Pisarev, M. A. (2001). Changes in thyroid function in puppies fed a high iodine commercial diet. The Veterinary Journal, 161(1), 80–84.