Vitamín K

Patrí medzi vitamíny rozpustné v tukoch. Zodpovedá za reguláciu procesu zrážania krvi (je kofaktorom syntézy koagulačných faktorov II, VII, IX a X) a za metabolizmus kostí — aktivuje bielkoviny, ktoré smerujú vápnik do skeletu namiesto do mäkkých tkanív [1]. Okrem toho sa vo forme K2 produkuje črevnými baktériami, zvyčajne v dostatočnom množstve, preto je v zdravej, vyváženej strave nedostatok z nutričných príčin prakticky nevídaný.

V čom sa nachádza: Vlastný črevný mikrobióm (K2), vaječné žĺtky (cca 20–30 µg/100 g, hlavne K2), zelená zelenina u psa (špenát, kel, brokolica — K1), vnútornosti (srdcia, obličky) a neočistené hovädzie držky. V zdravej strave nevyžaduje dodatočnú suplementáciu. Čo je podstatné, pečeň — v rozpore s intuíciou — nie je bohatým zdrojom vitamínu K (cca 3–5 µg/100 g), hoci je kľúčová z iných dôvodov (vitamín A, meď, foláty, B12) [1].

Nedostatok: U zdravého zvieraťa na pestrej surovej strave sa prakticky nevyskytuje. Klinický nedostatok je takmer vždy sekundárny k ochoreniu alebo otrave: otrava rodenticídmi (jedy na potkany/myši blokujú regeneráciu vitamínu K — je to najčastejšia príčina akútneho nedostatku, príznaky sa objavujú 2–5 dní po požití), ochorenia pečene, cholestáza, zápalové ochorenia čriev (IBD), ochorenia pankreasu alebo dlhodobá antibiotická liečba (ničí flóru produkujúcu K2) [2]. Príznakmi je hemoragická diatéza — krvácanie z ďasien a nosa, podliatiny, krv v moči alebo stolici, predĺžené krvácanie z rán. Ide o medicínsky alarm, nie diétny — vyžaduje si okamžitú návštevu veterinára, nie úpravu stravy.

Nadbytok: Prirodzené formy vitamínu K (K1 z rastlín, K2 zo živočíšnych tkanív a mikrobiómu) sú mimoriadne bezpečné — nebola opísaná toxicita z prirodzených zdrojov potravy a nie je stanovený horný limit tolerancie. Hoci ide o vitamín rozpustný v tukoch, jeho predávkovanie z prirodzenej potravy sa v praxi nestáva. Ohrozenie vzniká výlučne pri extrémnom predávkovaní syntetickou formou (K3, menadión), ktorá môže toxicky poškodzovať pečeň a vyvolávať hemolytickú anémiu — ale v surovej strave sa K3 nepoužíva [3].

Druhové rozdiely

Pes má dlhší tráviaci trakt a väčšiu populáciu fermentačných baktérií, takže pomerne efektívne syntetizuje K2 v črevách; navyše môže získať K1 zo zelenej zeleniny. Mačka ako obligátny mäsožravec má kratší tráviaci trakt, rýchlejšiu pasáž a menšiu populáciu baktérií — jej črevná syntéza je menej efektívna, preto sa viac spolieha na prísun zo stravy [1]. Mačky nemusia jesť zeleninu kvôli vitamínu K — ich zdrojom sú žĺtky, vnútornosti a črevný obsah celých malých zvierat (prepelice, jednodňové myši). U mačky ochorenia čriev, pečene a žlčových ciest zvyšujú riziko nedostatku rýchlejšie ako u psa.

Na čo si dať pozor

Najdôležitejšia praktická informácia: databázy (USDA a iné) tragicky slabo dokumentujú obsah K2 v surových živočíšnych produktoch — sústreďujú sa na K1 v rastlinách, zatiaľ čo obsah K2 vo svalovine, srdci a obličkách je často nulový alebo výrazne podhodnotený [3]. Preto ak kalkulačka ukazuje dramatický nedostatok vitamínu K pri strave obsahujúcej vnútornosti, žĺtky a (u psa) zelenú zeleninu, ide s veľkou pravdepodobnosťou o artefakt databázy, nie o reálny nedostatok. Vitamín K vyžaduje na vstrebávanie prítomnosť tuku v potrave a v metabolizme kostí spolupracuje s vitamínom D a vápnikom.

Zdroje

1. National Research Council (NRC) (2006). Nutrient Requirements of Dogs and Cats, kapitola 5. https://nap.nationalacademies.org/catalog/10668/nutrient-requirements-of-dogs-and-cats
2. Delaney SJ, Dzanis DA (2018). Safety of vitamin K, and its use in pet foods. JAVMA 252(5):537-542. https://doi.org/10.2460/javma.252.5.537
3. Elder SJ, Haytowitz DB, Howe J, Peterson JW, Booth SL (2006). Vitamin K Contents of Meat, Dairy, and Fast Food in the U.S. Diet. J Agric Food Chem 54(2):463-467. https://doi.org/10.1021/jf052400h
4. AAFCO (2023). Dog and Cat Food Nutrient Profiles (AAFCO nestanovuje minimum vitamínu K pre psov — predpokladá dostatočnú endogénnu syntézu). https://www.aafco.org