Vápnik je prvok, ktorý sa u psov a mačiek musí telu dodávať potravou v biologicky dostupnej forme. Spolu s fosforom zohráva štrukturálnu úlohu, ktorá je základným stavebným kameňom kostí a zubov, a funkčnú úlohu, podieľa sa na zrážaní krvi a prenose nervových vzruchov. Dostupnosť vápnika závisí od jeho celkového množstva a pomeru k fosforu, ako aj od formy a zdroja. Extrúzia a varenie znižujú biologickú dostupnosť vápnika [1][2]. Absorpciu ovplyvňuje aj obsah fytátu, oxalátu a tuku v strave [3]. Vzhľadom na úzky vzťah sa vápnik vždy zvažuje spolu s fosforom a ich pomer (Ca:P) by mal byť približne 1,2:1 až 1,4:1 [1]. Fosfor sa nachádza vo veľmi veľkom množstve v čistom mäse. Preto kŕmenie psa alebo mačky iba mäsom bez adekvátneho dopĺňania vápnika drasticky narúša pomer Ca:P. Jeho nerovnováha – aj pri správnom množstve vápnika v tele, vedie k jeho nedostatku [2]. Viac v článku pomer vápnik:fosfor.
Čo obsahuje: Mäsité kosti alebo doplnky (nevyhnutné pri varení barf), ako je múčka z vaječných škrupín, morské riasy Lithothamnium calcareum alebo fosforečnan alebo citrát vápenatý.
Fenomén blokovania vápnika fosforom
Ak je v potrave príliš veľa fosforu, okamžite sa spojí s vápnikom v tráviacom systéme a vytvorí tvrdé, nerozpustné zlúčeniny. Takto „viazaný“ vápnik sa stáva telom úplne nevstrebateľným. Výsledkom je, že zviera zje teoreticky dostatočné množstvo vápnika, ale nevstrebáva ho do krvného obehu – jednoducho sa vylúči vo výkaloch a telo zažije masívny nedostatok [2]. Telo potom začne využívať vápnik z kostného tkaniva a tým utrpí kostná štruktúra.
Mäsové kosti a rovnováha na gram
Diéty založené na mäsitých kostiach nevyvážia dokonale v každom jednom jedle, ale počas niekoľkých dní či týždňov. Ak zviera v pondelok prijme o 3 gramy málo vápnika a v utorok zje o 5 gramov priveľa (kvôli kostnatejšiemu kuraciemu krku), jeho telo túto rovnováhu bez najmenších problémov vyrovná [3]. Hádzanie mäsových kostí a doplnku do jednej misky môže spôsobiť zbytočný chaos v žalúdku (zmeny pH) a riziko, že vápnik rýchlo uvoľnený z citrátu zablokuje cenné mikroelementy z mäsa skôr, než sa kosť vôbec začne tráviť. Preto je pre vás pohodlnejšie a pre telo zvieratka prirodzenejšie zvýšenie počtu krčkov napríklad o tucet gramov (nadbytočný vápnik sa jednoducho vylúči).
Mechanizmus vylučovania prebytočnej kosti
(Platí len pre zdravé dospelé zvieratá!) Vápnik v surových kostiach sa nenachádza vo voľnej forme, ale vo forme extrémne tvrdého minerálu (hydroxyapatit). Absorbuje sa v čreve po strávení kostnej matrice žalúdočnou kyselinou. Ak zviera zje naraz priveľa kostí, telo reguluje rovnováhu predovšetkým na črevnej úrovni – obmedzuje vstrebávanie vápnika a tvrdá nerozpustná kostná hmota sa aj tak pri pasáži úplne nerozpustí. Nerozpustený prebytok ide do čreva v nezmenenej, nestráviteľnej forme a jednoducho sa vylúči (preto tie tvrdé, kriedovo biele výkaly). Príroda samotná chráni pred predávkovaním obmedzením vstrebávania. Homeostáza vápnika je regulovaná predovšetkým fekálnym vylučovaním [3]. Poznámka: u šteniat nie je vstrebávanie vápnika regulované, prebieha pasívne. Prebytok kostí v strave rastúceho psa vždy spôsobí, že sa príliš veľa vápnika absorbuje do krvného obehu, čo spôsobí vážne deformácie kostry alebo zlomeniny! [2][4].
Výživové doplnky a žalúdočná kyselina
Doplnky, ako je múčka z vaječných škrupín, sú chemicky uhličitan vápenatý. Vstúpi do okamžitej chemickej reakcie so žalúdočnou kyselinou, čím ju neutralizuje. Ak k mäsu pridáme „od oka“ priveľa čistého suplementu, môžeme mäsožravcovi drasticky odkysliť žalúdok. Výsledkom je, že zviera správne nestrávi bielkoviny z mäsa, a čo je horšie – kyselina nezneškodní škodlivé baktérie (napr. Salmonella). Kosť tiež zapája žalúdočnú kyselinu, ale jej štruktúra robí tento proces pomalým a fyziologickým, a nie rýchlym ako v prípade prášku. Okrem toho vápnik, zinok, meď a železo sú minerály, ktoré bojujú v črevách o rovnaké „vstupné dvere“ (receptory) do krvného obehu [1]. Soli vápnika sa rýchlo a okamžite rozpustia žalúdočnou kyselinou a črevá sa naplnia obrovským množstvom voľných iónov. Preto vyhrávajú súťaž a blokujú vstrebávanie zinku, medi či železa z daného jedla. Samozrejme, že uhličitan vápenatý nie je zlý, ale treba ho rozumne dopĺňať. Vápnik zo zjedených kostí sa zase uvoľňuje pomaly, stabilne a sprevádzaný fosforom, takže črevá stihnú pokojne absorbovať ďalšie mikroživiny.
Nedostatok: Hypokalciémia je vážna porucha elektrolytov, najmä u vážne chorých zvierat. Jeho príčinou môže byť okrem iného: hypoparatyreóza, zlyhanie obličiek, hyperadrenokorticizmus alebo toxíny. Symptómy zahŕňajú: anorexiu, vrčanie, nervozitu, fokálne svalové kŕče (uši a papuľu), stuhnutú chôdzu, poruchy nervového a svalového systému vrátane tetánie a kŕčov [5].
Nadbytok: Zlúčeniny vápnika a fosforu sú často zodpovedné za tvorbu kameňov v močových cestách u psov a mačiek, no ich nadbytok v potrave nie je jedinou príčinou. Hyperparatyreóza môže viesť k hyperkalciúrii. Kamene sa môžu tvoriť aj v dôsledku bakteriálneho zápalu močového mechúra.
Zdroje
- Národná rada pre výskum (2006). Požiadavky na výživu psov a mačiek, Kapitola 7 – Minerály. National Academy Press. https://nap.nationalacademies.org/catalog/10668/nutrient-requirements-of-dogs-and-cats
- Stockman J, Villaverde C, Corbee RJ (2021). Vápnik, fosfor a vitamín D u psov a mačiek: za kosťami. Veterinárne kliniky Severnej Ameriky: Prax malých zvierat. https://doi.org/10.1016/j.cvsm.2021.01.003
- Stockman J, Watson P, Gilham M, a kol. (2017). Dospelí psi sú schopní regulovať rovnováhu vápnika bez nepriaznivých účinkov na zdravie, ak sú kŕmení stravou s vysokým obsahom vápnika. British Journal of Nutrition 117(9):1235-1243. https://doi.org/10.1017/s0007114517001210
- Tryfonidou MA, Holl MS, Vastenburg M, a kol. (2002). Hormonálna regulácia homeostázy vápnika u dvoch plemien psov počas rastu pri rôznom príjme vápnika. Journal of Nutrition 132(11 Suppl):3363S–3366S. https://doi.org/10.1093/jn/132.11.3363
- Hall, J. A. (2024). Hypokalciémia u malých zvierat. Vo veterinárnej príručke MSD. Merck & Co., Inc. https://www.msdvetmanual.com/metabolic-disorders/disorders-of-calcium-metabolism/hypocalcemia-in-small-animals?