Späť do databázy vedomostí

Jód - J v strave psov a mačiek

Stručný sprievodca úlohou živiny Jód - J vo výžive psov a mačiek.

Jód - J

Je nevyhnutnou stavebnou zložkou hormónov štítnej žľazy (tyroxínu T4 a trijódtyronínu T3), ktoré regulujú tempo metabolizmu, termoreguláciu, činnosť srdca a nervovej sústavy, a taktiež podmieňujú správny rast a vývoj šteniat a mačiat [1]. Je to jeden z mála minerálov, ktorého je v surovej strave z mäsa suchozemských zvierat s veľkou pravdepodobnosťou nedostatok — vyžaduje si vedomú suplementáciu. Norma NRC pre dospelého psa je MR 175 µg, RA 220 µg / 1000 kcal ME (horný limit SUL 2750 µg) [1]. Pre dospelú mačku NRC uvádza vyššie hodnoty — MR 320 µg, RA 350 µg / 1000 kcal ME — hoci časť novších štúdií naznačuje, že reálna potreba mačky môže byť nižšia než norma z roku 2006 [2].

V čom sa nachádza: Mäso a kosti suchozemských zvierat sú na jód extrémne chudobné. V praxi sa dodáva zo štandardizovaných morských rias (kelp, napr. prášková Ascophyllum nodosum) so známym obsahom jódu na gram. Náhodný sušený kelp „od oka“ je lotéria — rozdiely medzi šaržami bývajú až desaťnásobné.

Nedostatok: U zvierat kŕmených komerčnými krmivami sa prakticky nevyskytuje. Je to však častý problém pri nevyvážených domácich diétach. Vedie k hypotyreóze (zviera sa stáva apatickým, vyhľadáva teplé miesta, rýchlo priberá), dermatologickým problémom (srsť je suchá, lámavá a matná) a k strume (zväčšenie štítnej žľazy na krku) [1] [3]. U šteniat a mačiat spôsobuje oneskorený vývoj, najmä nervovej sústavy. Príznaky sa objavujú neskoro, preto sa jód nehodnotí podľa vzhľadu zvieraťa, ale sa počíta.

Nadbytok: Rozpätie medzi optimálnou a nadmernou dávkou je užšie než pri väčšine minerálov — nedvojnásobte dávku „pre istotu“. Chronický nadbytok (najčastejšie z nekontrolovanej suplementácie) paradoxne takisto tlmí štítnu žľazu, čo vyvoláva príznaky podobné nedostatku [4]. U mačky je nadbytok obzvlášť riskantný: nízka telesná hmotnosť uľahčuje predávkovanie kelpom a hypertyreóza je najčastejšou endokrinopatiou starších mačiek — diéta s obmedzeným obsahom jódu dokáže normalizovať hladinu T4 u značnej časti chorých mačiek [5].

Na čo si dávať pozor

Selén je nevyhnutný na konverziu T4 na aktívny T3 (dejodinázy závislé od selénu) — pri nedostatku selénu ani správny prísun jódu nestačí [1]. U mačky je kľúčová stála, každodenná dávka — výkyvy v prísune (raz nič, raz veľká porcia rýb alebo kelpu) sú horšie než mierna, ale stabilná suplementácia. Pozor na priedušnice, pažeráky a mäso z okolia krku — môžu obsahovať zvyšky štítnej žľazy jatočného zvieraťa, čo znamená podávanie hotových hormónov T3/T4, a nie jódu. Je to samostatný, vážny problém (tzv. dietary hyperthyroidism), obzvlášť nebezpečný u mačiek.

Zdroje

  1. National Research Council (2006). Nutrient Requirements of Dogs and Cats. National Academies Press. https://nap.nationalacademies.org/catalog/10668/nutrient-requirements-of-dogs-and-cats
  2. Wedekind KJ, et al. (2010). The feline iodine requirement is lower than the 2006 NRC recommended allowance. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/19906136/
  3. Merck Veterinary Manual. Goiter in Animals. https://www.merckvetmanual.com/endocrine-system/the-thyroid-gland/goiter-in-animals
  4. Edinboro CH, Scott-Moncrieff JC, Glickman LT (2010). Feline Hyperthyroidism: Potential Relationship with Iodine Supplement Requirements of Commercial Cat Foods. https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC11149000/
  5. Hui TY, Bruyette DS, Moore GE, Scott-Moncrieff JC (2015). Effect of Feeding an Iodine-Restricted Diet in Cats with Spontaneous Hyperthyroidism. https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4895365/